Rozpamätá/Vanie [antikvár]

OI PͧE SA ROK 1970. ROZPAMÁTÁVANIE = ROZPRÁVANIE ZACÍNA sa konferencia. Konferencia je nuda. Zacína sa nuda. V zborovni, dlhej pretiahnutej miestnosti, je vsetko, co patrí k normálnej zborovni. Na celnej stene vyblednuty obraz hlavy státu, kős na odpadky, umyvadlo s mydlom a uterákmi, nevyspytatel'ne umiestnené moderné skrine, na nich v pővabnom neporiadku najrozmanitejsie ucebnice a kőpky písaniek s kontrolnymi písomkami a, prirodzene, rádió po dröte, uz dlho pokazené. Vzadu na vysokom podstavceku tróni busta Jana Ámosa Komenského a dob-romysel'ne driemajúc, nelogicky pozmurkáva na svojich nehodnych následníkov. Okrem toho inventár zborovne dopínajú dva rady stolov, pri ktorych sa s neúspesnou námahou usiluje predstierat' záujem tridsat' profesorov slabého aj este slabsieho pohlavia, rozlicného veku, tempe-ramentu i skúseností. Vpredu, pred dvoma radmi stolov, stoja majestátne dva vynimocné stolíky. Za nimi sedia riaditer Dezider Hrajnoha a jeho zástupca Michal Klen. To je vsetko. Navyse uz len dajaká vázicka s polozvádnutymi kvetmi. Zacína sa konferencia. Konferencia je nuda. Zacína sa nuda. Pri prvom stole, druhy zl'ava, sedí profesor slovenciny a dejepisu Ján Kameník. Usiluje sa predstieraf záujem, hoci mu to nepadne l'ahko. Je to jeho posledná konferencia, tak povediac obrad rozlúcky s pedagogickym povolaním. Do skoly nastúpil uz ako zrely a skúseny muz po desafrocnej redaktorskej praxi a teraz, po poltrefarocnej ideovej a odbornej vychove mladého pokolenia sa rozhodol skolu opustii Rozhodol sa zakotvif v inom, nenárocnejsom