Prvy hrob napravo [antikvár]

Prvá kapitola Radsej vidiet mnvych ako byt mrtvy. Charlotte Davidsonová, smrtka Uz mesiac sa mi sníva to isté. Z dymu a tienov sa zhmotní neznámy tmavy muz, a potom sa so mnou miluje. Zací-nam byt zvedavá, cl opakované oddávanie sa nocnym haluci-náciám, vedúcim k orgazmom so silou zemetrasenia, nemôze mat nejaké vedl'ajsie úcinky. Smrt na následky extrémnej rozkose nemozno brat na l'ahkú váhu. Táto vyhüadka ma priviedla k di-leme: mám vyhladat pomoc cl oslavovat? Ani dnesná noc nebola vynimkou. Práve sa mi sníval úzasny sen, V ktorom úcinkoval pár mocnych rúk, horúce ústa a rvorivo pouzité „lederhoseny", ked'vtom sa ma dve vonkajsie sily pokú-sili z neho vytrhnút. Vsemozne som sa bránila, aie tie vonkajsie sily boli neodbytné. Prvá z nich mala podobu mrazivého chladu, ktory sa mi plazil po clenku, l'adové pohladenie, co ma vytrhá-valo zo zeravého sna. Zachvela som sa a kopla nohou, neochotná poslúchnut volanie, a vzápatí som ju zasunula spät do hustych záhybov paplóna s motívom zajaca Bugsa. Druhá sila, jemná, ale neodbytná melódia hrala kdesi na okraji môjho vedomia ako dôverne známa pesnicka, ktorú som nevedela celkom identifikovat. Az po chvíli som si uvedomila, ze je to zvo-nenie môjho nového telefona pripomínajúce cvrlikanie. S tazkym povzdychom som sa pokúsala otvorit oci dostatocne na to, aby som zaostrila na svietiace císlice na hodinách na noc-nom stolíku. Styri rridsatsryri. Co za sadistu môze tak skoro ráno volat inej l'udskej bytosti? Pri nohe postele si niekto odkaslal. Obrátila som pozornost na mftveho chlapa, ktory tam stál, 5