Poµovníckym chodníckom [antikvár]

AKÍ SÚ TO LEN LUDIA Uz pri kolíske stála nad nimi hora, ?arovnym Sunnením za súmraku ich uspávaia a za svitu ich omamujúcou vonou zobú-dzala do nového dna. Ich prvé krociky smerovali k nej, pod jej Siroké ochranné krídla; tam v jej objatí sa zoznamovaii s tajomstvami prírody, nev/spy-taternymi, zlozitymi a pritom tak veími prosto-duchymi. Spolu s nou vyrastali, ako vyrastá byf s ro-sou, kvet so sinkom. V obdive stáli pod obrovitynni bukmi alebo storocnymi snnrekmi, ktorych vrchovce ani len dovidiet' sa nedali. A kol'ko rozmanitych krás tam zakazdym ponachádzali, kofkych premien boli s ved kam i!KedykoFvek sa k hore navracali, vzdy bola iná, akoby vymenená. V lete za páfavy vítala ich osvie-zujúcim Selestom chiadivého vánku, v zime strieb-