Podoby Stareho Spisa [antikvár]

PODOBY STMEHO SPISA Slovensko neverké rozlohou — je V skutocnosti bohatou klenotni-cou gotickych i renesancnych pamiatok. Najma pozoruhodny pocet neskorogotickych kridlo-vych oltárov a iné rezbárske, maliarske, zlatnícke, kovácske ci kovolejárske práce sú dokiadom skvelych tvorivych schdpností gotickych remeselní-kov — umelcov pósobiacich na nasom üzemi. O vysokej úrovni vtedajáieho kovole-járstva svedcia najlepsie zvony a krstiteF-nice uliate z bronzu. Najvacsí a najhodnot-nejsí súbor bronzovych pamiatok zo 14. a 15. storocia nachádza sa na Spisi. Pochádza zvacsa 20 spisskonovoveskej dielne, pre ktorú sa vzíva oznacenie gaalovská kovo-lejáren (podía skráteného mena jej prvého majstra Konráda — Gaalnaw Salmon Conrad campanista). Zachované zvony a krsti-telnice 2 jej produkcie vyznacujú sa ná-padnou vzájomnou nadvaznosíou jednotli-vych casti vytvarnej vyzdoby. Najcharak-teristickejsím prvkom tvorby gaalovskej dielne je ojedinely tvar krstitelníc, stavbou napodobujúci románsky kalich. Byvalá Spisská zupa, latinsky nazyvaná Scepusium, bola V minulosti jednou z hospo-dársky a politicky najvy-znamnejáích krajov Slovenska. Rozprestiera sa na se-verovychode krajiny, ktorá tu má podobu náhornej roviny. Jej najvy-raznejsí okraj tvoria na severozápade Vy-soké Tatry. Na vychode naznacuje hranice Spisa masív Braniska. Priblizny severny okraj byvalej zupy lemuje dravy Dunajec, ktory je zároven státnou hranicou s Pol-skom. Na juhu vybieha Spis do Sloven-ského rudohoria. Uz oddávna prechádzali tymto územím dölezité obchodné cesty. Tamojsie mestá udrziavali intenzívny kontakt s tradicnymi strediskami remeselného a umeleckého diania v strednej Europe. Vdaka tvorivym schopnostíam mnohych známych i dalsich, dnes uz bezmennych stavitelov, kamenárskych majstrov, rezbá-rov, maliarov, zlatnlkov ci kovotepcov stal sa gotlcky Spis spolutvorcom vytvarného profilú Európy. Dölezitym centrom ume-leckej tvorby v tom case bola Levoca, kde doálo najma v poslednej stvrtine 15. storocia vdaka vzrastu blahobytu mesta k po-zoruhodnému rozkvetu maliarskych dielní. V jednej z nich pracoval i majster Mikulás, ktory dokoncil známy obraz Madony pre Poprád V roku 1484. Nesporne najvyraz-nejSím neskorogotickym levocskym umel-com stal sa Majster Pavol, ktory pretvoril V hlavnom oltári miestneho kostola sv. Ja-kuba (dokonceny r. 1517) mikve drevo na vyreeny dőkaz rezbárskrho umenia. Mimoriadne vefky rozvoj nastal na SpiSi V 14. a 15. storocí v banictve, zameranom na (azbu medi. Casf z tohto vtedy vysoko ceneného kovu sa dokonca vyvázala do ne-meckych hanzovych miest a cez Gdansk po mori do Anglicka, Flanderska a Svédska. Vo vefkej miere ho spracovávali aj spisskí remeselníci, predovsetkym kovolejári, ktorí ho pouzívali na prípravu bronzovej zvono-viny. Pouzivanie zvonov, a teda i kovole-járstvo, malo na Spisi starú tradíciu. Z testamenta preposta Mutimíra z roku 1273 sa dozvedáme, ze uz za jeho cías boli zvony V Spisskej Kapitule pod Spiáskym hradom. Zvonü na nich zvlásf urceny zvonár Ján s pomocnikom. Z rozhrania 13. a 14. storocia (podía A. C. Glatza) pochádza krsti-tel'nica v Tvaroznej a horná nádoba ne-úplne zachovanej krstitelnice v Starej Lesnej. O vcasnej kovolejárskej cinnosti V tejto casti Slovenska hovoria aj krstitelnice s archaizujúcou vyzdobou zo 14. storocia V Gelnici, Levoci, Podolinci a v Strá- zach pod Tatrami. Administratívnym a prirodze-nym kultúrnym centrom Spisa bola po niekolko storocí Levoca. Priblizne desaf kilo-metrov na juh od nej lezí staré banské mesto Spisská No-vá Ves, listinne spomínaná ako Villa Nova uz v roku 1268. So Spisskou Novou Vsou je velmi úzko spaté meno zvonolejára Konráda Gaala. Prvá písomná správa 0 nom pochádza z roku 1357 a jeho nasledovníci udrzali kovolejáreft v cinnosti az do druhého desafrocia 16. storocia, ketf V susednej Levoci dostával monumentálny oltár Majstra Pavla svoju definitivnu podobu. Konrádovym nástupcom v dielni sa stal Ján Weygel. Za prislusnikov gaalovskej kovolejárne povazujeme najnovsie aj Mikulása Gaala mladsieho a majstra Ma-tiasa. Na bratov Vincenta a Pavla Gaalov-cov i na Jána Wagnera, ktory nebol Konrádovym priamym potomkom, upozornili uz starsi autori. Spisskonovoveské medené hámre, z ktorych viaceré pracovali uz na prelome 14, a 15. storocia, umoznili miest-nym kovolejárom z Konrádovho tvorivého okruhu koncom 14. a v celom 15. storocí takreceno monopolizáciu zvonolejár-stva a odlíevania bronzovych krstitelníc na Spisi. Chyr o spisskonovoveskych kovo-lejároch prenikol daleko za hranice ich zupy. Záujemci a objednávatelia príchá-dzaii k nim aj z Gemera (krstítelnica pre Stítnik), Sarisa (dva zvony a kotol pre Bardejov), Liptova (krstítelnica pre Líp-tovskú Teplú) a Oravy (zvon pre Vysny Kubin). Dokonca Ján Weygel pracoval isty cas v Krakoye. Dodnes pouáivané tvarove dokonalé a zvukovo bezchybné zvony