Martin na ciernom koni [antikvár]

Pri pociatocnych úvahách o tejto knihe sa mi núkali viaceré moznosti, z ktorych som favorizoval dve. Mohol som sa zamerat' na kriminalisticky pútavé príbehy, v ktorych je raz nezvycajny motív zlocinu, inokedy upúta zlocinec alebo jeho obet' a neraz aj nevsedny spősob jeho odhalenia. Ak by som bol volil tento prístup, iste by som nebol obisiel travicsky príbeh, ktory mai klasicky pődorys: Troch turcianskych olejkárov - Adama, Pavía a Severína - zdruzil kruty necas a zlomyselná zhoda okolností do jednej skupiny, spolu blúdili po piesocnych pustatinách Kazachstanu nad ústím Syrdarje do Aralského jazera. Adam nenávidel Severína, lebo mu odlúdil lásku, a rozhodol sa zabit' ho. Do fl'ase s vodou mu nasypal jed namiesany podl'a bosoráckeho receptu. Aj Pa vei sa usiloval pomstit' sa Severíno-vi, lebo jeho otee ich v case richtárcenia obral o horu. V noci mu z olejkárskeho pudla vybral fl'asu a vodu vylial. Na druhy den, ked' sa piesocná búrka utísila, sa zasa vsetci rozisli. O tri tyzdne neskőr domorodci pol'ujúci na antilopy saigy nasli mftveho Severína. Policajny lekár do rubriky prícina smrti napísal: smad. Kto z tych dvoch bol vrah? Nijaky súd sa nekonal - nebolo zalobcu, nebolo sudcu! Rozuzlenie tragického príbehu vyslo najavo az pri Adamovej spovedi na smrtel'nej posteli. Spoved'ou umierajúceho sa objasnil aj príbeh Cigánky Gizely Rafaelovej (narodila sa vo Vistuku v roku 1919), ktorú zavrazdil, alebo dal zavrazdit' (zlá pocutel'nost'!) syn bohatého sedliaka - jej niekdajsí milenec. Starsí l'udia sa mozno památajú na príbeh, ktory svojho casu vel'mi vzrusil verejnost'. Za prvej republiky nasli telo rozsekanej