Encyklika Centesimus Annus [antikvár]

Cteni spolubratia, najmilsi synovia a dcéry, pozdrav a apostolské pozehnanie! 0 V O D 1. Sté vyrocie encykiiky môjho predchodcu LEVA XIII., ktord sa zacina slovami „RERUM NOVARUM"^ ma v sucas-nych dejindch Cirkvi, aie aj v mojom pontifikdte vel'ky vy-znam. Ved* tuto encykiiku pripominali pdpezi od styridsiateho vyrocia az po vyrocie devdfdesiate svetu sidvnostnymi doku-mentami. Mozno povedaf, ze tdto encykiika na svojej dejinnej ceste dostala svoj rytmus od inych spisov, ktoré ju prjpominali a sucasne ju aktualizovali.2 Ked' ja teda na zdklade prosieb mnohych biskupov, cirkev-nych ustanovizni, akademickych studijnych centier, podnika-tei'ov i robotnikov - jak jednotiivcov, tak clenov spoikov -na sté vyrocie kondm tak isto, na prvom mieste pinim podlz-nost' vd'aky, ktoru md Cirkev voci vel'kému pdpezovi a jeho „nesmrtel'nému dokumentu".^ Chcel by som tiez ukdzaf, ze bohatd rriiazga, ktord prysti z tohto korena, rokmi nevysycha, aie prindsa dokonca zrelsie ovocie. O tom svedcia iniciativy najrôznejsieho druhu, ktoré predchddzali tomuto vyrociu, ktoré encykiiku sprevddzaju a budu po nom nasledovaf. Su to iniciativy, pochddzajuce z biskupskych konferencii, z medzi-ndrodnych spoikov, z univerzit, z akademickych institucii, za-mestnaneckych zdruzeni a inych zariadeni a osôb v mnohych castiach sveta. 2. Tdto encykiika sa zarad'uje medzi tie spomienkové sldv-nosti, aby predovsetkym Bohu, „od ktorého pochddza kazdy