Kosice 750 [antikvár]

Vroku 35. vyrocia oslobodenia KoSíc hrdinskou Sovietskou armádou pripomínamesi aj 750. vyrocie prvej písonmej správy o naSom meste. Ide teda o vyrocia dvoch v^znamnych dejinn^ch skutocností. Prvé z nich sa via2e k zaciatkom násho mesta a zaujíma tak dölezité miesto v najstarsom období jeho histórie. Druhé je svojím vyznamom historickym medzníkom v novovekych deji-nách KoSíc. Obe sú vsak pohnútkou k tomu, aby sme sa opát' zamysleli nad minulos-tou násho mesta od najstarsích cias az po jeho súcasnosí, nad jeho zivotom a vyvo-jom V obdobiach predoslych spolocenskych poriadkov i v casoch radostnej socialis-tickej pritomnosti.O histórii KoSíc bol napísany uz rad odbornych stúdií. Na základe bádania, archeo-logickych, archivnych a inych historickych materiálov uz minulost mesta dost dobrepóznámé.Archeologické vyskumy svedcia o tom, ze okolie mesta bolo osidlené uz v dávnom praveku. > Zaciatl^ osady Kosice historícky dolozif nevieme. Je vsak isté, ze KoSice sú omnoho starsie ako najdávnejsie pisomné dokumenty ích okolia. Etymologicky pö-vod názvu Kosice poukazuje jednoznacne na preduhorské slovanské osídlenie, a teda i na slovansky pővod ich zakladatel'ov. Podl'a prvej písonmej zmienky z roku 1230 mozno s urcitostou usudzovat, ze Kosice, vtedy este trhová osada, zaujímali uz dölezité miesto V hospodárskom a spolocenskom zivote blízkeho okolia. Koncom 13. sto-rocia nadobudli charakter mesta a odvtedy ziskali postupne i metropolné postave-nie V územnej oblasti na ne napojenej. Ako politické, hospodárske i kultúme centrum zaujímali vedúce postavenie medzi mestami vychodného Slovenska. Túto sku-toSnost' si dobre uvedomovali aj panovníci, vodcovia odbojov a kazdy, kto sa uchá-dzal o moc v krajine. História Kosíc je bohatá na rusné a búrlivé udalosti. Mesto prezilo obdobia rozkve-tu, pokojného zivota, ale i stagnácie, otrasov a úpadku. Prirodzene, ze následky tychto situácií, ci uz kladné alebo záporné, sa odrazili v hospodárskom postavení,stavebnom rozvoji a intenzite kultúrneho a umeleckého ?ivota vőbec. Zivot Kosíc od ich zaciatkov az do oslobodenia je poznamenany i castymi zápasmi vzniknutymi z triednych rozporov medzi nemajetnymi, sociálne slabymi a vykoris-tovatelmi. Napátie medzi mestom ako vykorisfovatelom a medzi vykorisfovanymi bolo trval^ javom v zivote stredovekych Kosíc. PrejavUo sa okrem iného napríUadVprotifeudálnych povstaniach v roku 1514 a 1631. Ku Kosiciam sa viazu i zaciatky sedliackeho povstania roku 1831. Hospodársky, stavebny a kultúmy rozvoj Kosíc bol spájany s ekonomickym vykoristovaním mestskej chudoby a poddanskych dedínmesta.Tieto easy uz patria nenávratnej minulosti. Zachovávajú sa v podobe spomienok, sú zdrojom poucenia d'alsím generáciám, aby lepsie pochopili rozdielnost vykorisfova-telskych poriadkov a socialistickej pritomnosti. Dölezitymi udalost'ami minulych storocí boli prechody ruskych vojsk cez Kosice a ich pobyt v meste, ktory zjavne ovplyvnil národné obrodenie slovenského obyva-tel'stva a zároveii prispel k posilneniu bratsk^ch vzt'ahov. V íase protinapoleonsk^ch vojen, V máji 1799 a v apríli 1800 prechádzali Kosicami armády marsala A. V. Suvorova. Ob3^'atel'stvo mesta ich prijalo ako rodnych bratov a zrieklo sa úhrady za ich ubytovanie a stravovanie. Podobná situácia sa odohrala na prelome rokov 1805 a 1806, ked mestom prechádzala armáda marsala M. I. Kutuzova, a v júni 1849 zasruská armáda pod vedením generálov Konstantína a Paskievica. Robotnícka trieda vstúpila na politickú scénu ako samostatná sila v 19. storoSí. V se-demdesiatych rokoch boli u2 Kosice vyznamnym centrom robotníckeho a sociálne-ho hnutia v celouhorskom meradle. V roku 1905 sa stali sídlom hornouhorskej ob-lastnej organizácie Sociálnodemokratickej strany pre územie celého dnesného vychodného Slovenska.