Dejiny Pezinka [antikvár]

ÚVODOM Kto vkrocí do násho mesta, nesporne spozná, ze Pezinok je starobyU mesto, kde história zanechala mnohé stopy. Nemá dosial básnika, ktory by ospieval krásu jeho lesov, slnkom zaliatych viníc, strání plnych hrozna, rozkvitnuté lúky, úrodné polia i nadany Tud. Nik mu dosiaT nevydobyl názov „perla Malych Kárpát", o ktory sa usiluje Modra ci Smolenice, ani titul slovenského Merarm, ktorym poctil Jur pri Bratislave spisovateT Peter Jilemnicky, ani mu neprislúcha postavenie „centra sedliackeho západu", ktorym sa honosí Tmava. Pezinok je jednoducho Pezinkom, mestom v strede malokarpatského páímestia (Bratislava - Jur pri Bratislave — Pezinok — Modra — Tmava). Najvacsiu chválu vo versi, v elegickom distichu vyslovil o nom nás historik Matej Bel, ktorého z malokarpatskych mesteciek uchvátil práve Pezinok. Zprehojnych darov prírody utvárasvojeosudy z generácie na generáciu, v case i necase, v pokoji i vo vojnách, v zdraví i v morovych ranách, v rozkvete i V úpadku húzevnaty pezinsky Tud. Génius nasich predkov vytvoril tu hodnoty, ktoré sú nasou pychou a ktoré sme podlzní zachovaf i násmu potomstvu. Táto kniha je svedectvom, ze Pezinok neraz pritúlil cudzieho kolonistu, emigranta, remeselníka, studenta, vinohradníckeho robotníka i slúzku, sFachtica ci zemana a vzdy ich sformoval na svoj obraz, urobil z nich Pezincanov. Zijeme vsak v prevratnej dobe. Akokotvek sme hrdi na svetlé stránky stárocnych dejín násho mesta, necitime tiaz vekov. Práve naopak. Po vífaznej socialistickej revolúcii nase mesto zije v zdravom rytme nevídaného rozvoja. Je mladé, plné zivotnej sily, pripravené k rozletu. Menísa nám pred ocami z roka na rok. Utesené malokarpatské stráne rodia vdaka socializácii potnohospodárstva viae hrozna ako kedykotvek predtym. Na báze rozvinutého polnohospodárstva a lesníctva vyrastá tu vyznamny potravinársky a drevársky priemy-sel. Modernizujú sa Západoslovenské tehelne, kolíska najaktívnejsej zlozky pezinského proletariátu V období prvej ÖSR, kde sa uz v roku 1922 zrodila orgarúzáaa KSC. Pezinskí komunisti po celé desaíroíia tlmocili city a zelania pracujúceho íudu malokarpatského podhoria medzi Bratislavou a Tmavou a bojovali za jeho práva. Ich boj bol korunovany úspechom. Pezinok po roku 1948, najmá vsak V poslednych dvoch desafrociach, vykrocil pevnym krokom za cielom staí sa centrom malokarpatského vinohradnictva, vinárstva, rekreácie, sportu, cestovného ruchu, sluzieb, ale aj zdrojom mnohych pracovnych prílezitostí. Perspektívy násho mesta, o ktorych sa viae rozpíseme v závere tejto knihy, sú dalekosiahle a nádejné. Od roku 1945 sa pocet obyvatefov mesta strojnásobil. Do roku 1990 by mai byt Pezinok domovom pre 30 tisíc obyvatelov. Je len samozrejmé, ze tento prudky rastsa dotkne nejednej stránky uvota násho mesta. Mnohé zanikne, mnohé sa zmení Aby sme vsak neboli cudzincami vo vlastnom meste, aby sme s ním zrástli, rozhodol sa Mestsky národny vybor v Pezinku vydaí i toto dielo. Má pomőct poznaf ducha tohto mesta v prastarych i súcasnych dejinách.